Život Prešova
online
online
Majster sveta a bronzový z OH v Soule Jozef Lohyňa oslávi 60 rokov
13.04.2023 Zlaté Moravce
Zlaté
Moravce/Bratislava 13. apríla (TASR) - Je považovaný za jedného z
najúspešnejších slovenských športovcov v histórii. Z majstrovstiev sveta
má kompletnú zbierku medailí a získal aj bronz na OH 1988 v Soule.
Štartoval na troch olympijských hrách a zároveň bol vlajkonosič výpravy
Československa na otváracom ceremoniáli OH 1992 v Barcelone a Slovenska
na OH 1996 v Atlante. Od narodenia zápasníka Jozefa Lohyňu uplynie vo
štvrtok 13. apríla 60 rokov.
"Za najväčší úspech po športovej stránke považujem zisk bronzovej medaily na olympiáde v Soule v roku 1988, potom titul majstra sveta v Tokiu v roku 1990 a prakticky skompletizovanie všetkých medailí z majstrovstiev sveta. V osobnom živote je to narodenie našich detí – Peťa, Davida a Kristínky. Síce teraz sú rozcestovaní vo svete, no sú zdraví a robia nám radosť svojimi osobnými výsledkami. To nás najviac teší," vyznal sa pre TASR jubilant Lohyňa. Byť vlajkonosičom výpravy Československa na OH v Barcelone bola pre neho pocta za dosiahnuté výsledky v 90-tych rokoch. Tejto pocty sa mu dostalo aj na OH 1996 v Atlante pri prvej účasti samostatnej SR.
Ako ďalej uviedol, k zápaseniu sa dostal pred päťdesiatimi rokmi v Prievidzi. Súťažil vo voľnom štýle. "Tieto roky boli poznačené úspechmi futbalistov, ktorí v roku 1976 získali titul majstrov Európy, alebo hokejistov, majstrov sveta v rokoch 1972, 1976 a 1977. Mňa ako malého zápasníka tieto úspechy inšpirovali. Zároveň ma motivovali aj úspechy olympijského víťaza - legendárneho boxera Janka Zacharu a takisto slovenskej cyklistickej legendy Antona Tkáča, ktorý v dráhovej cyklistike získal zlato na olympiáde v Montreale v roku 1976 a tituly majstra sveta v rokoch 1974, 1976 a 1978," povedal pre TASR Lohyňa.
Lohyňa sa narodil 13. apríla 1963 v Zlatých Moravciach. Vyrastal v Handlovej a v roku 1973 sa s rodinou presťahovali do Prievidze. Práve tu začínal so zápasením, ktoré si zamiloval. Úspechy československých športovcov ho motivovali a jeho snom bolo stať sa raz reprezentantom. Prvé súťaže absolvoval v desiatich rokoch. Postupne začal naberať skúsenosti na domácej, ale aj medzinárodnej scéne.
S profesionálnym zápasením začínal v Prievidzi, neskôr pôsobil v rámci vojenskej služby v Rudej hvězde Praha, Dunajplavbe Bratislava a v nemeckom Goldbachu. V roku 1983 obsadil na ME v Budapešti 4. miesto, na MS juniorov v Los Angeles 2. miesto, na MS mužov v Kyjeve 4. miesto, čo bolo predzvesťou jeho následných ďalších úspechov.
Počas svojej kariéry sa zúčastnil na troch olympijských hrách, kde sa predstavil vo voľnom štýle v kategórii do 82 kg. Pri svojom prvom štarte pod piatimi kruhmi v Soule 1988 získal bronzovú medailu, na nasledujúcich dvoch OH obsadil piate, respektíve štvrté miesto. Vlastní kompletnú medailovú zbierku zo svetových šampionátov - bronz z Budapešti (1986), zlato z Tokia (1990) a striebro z Varny (1991). Na majstrovstvách Európy vybojoval päť medailí a profesionálnu kariéru ukončil pred domácim publikom na ME v Bratislave 1998 so ziskom bronzu.
Lohyňa obdržal hlavnú cenu Klubu fair play Československého olympijského výboru (ČSOV, 1991), či ocenenie Bronzové kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV, 2003). V roku 2013 mu vtedajší prezident Ivan Gašparovič pri príležitosti jeho životného jubilea odovzdal Medailu prezidenta Slovenskej republiky. Je člen Slovenskej asociácie olympionikov.
"V roku 2017 sme so synom Davidom založili akadémiu LWA, kde sa venujeme zápaseniu a všeobecnej pohybovej príprave detí, mládeže a aj dospelých," dodal pre TASR na margo svojich aktuálnych aktivít Lohyňa.
"Za najväčší úspech po športovej stránke považujem zisk bronzovej medaily na olympiáde v Soule v roku 1988, potom titul majstra sveta v Tokiu v roku 1990 a prakticky skompletizovanie všetkých medailí z majstrovstiev sveta. V osobnom živote je to narodenie našich detí – Peťa, Davida a Kristínky. Síce teraz sú rozcestovaní vo svete, no sú zdraví a robia nám radosť svojimi osobnými výsledkami. To nás najviac teší," vyznal sa pre TASR jubilant Lohyňa. Byť vlajkonosičom výpravy Československa na OH v Barcelone bola pre neho pocta za dosiahnuté výsledky v 90-tych rokoch. Tejto pocty sa mu dostalo aj na OH 1996 v Atlante pri prvej účasti samostatnej SR.
Ako ďalej uviedol, k zápaseniu sa dostal pred päťdesiatimi rokmi v Prievidzi. Súťažil vo voľnom štýle. "Tieto roky boli poznačené úspechmi futbalistov, ktorí v roku 1976 získali titul majstrov Európy, alebo hokejistov, majstrov sveta v rokoch 1972, 1976 a 1977. Mňa ako malého zápasníka tieto úspechy inšpirovali. Zároveň ma motivovali aj úspechy olympijského víťaza - legendárneho boxera Janka Zacharu a takisto slovenskej cyklistickej legendy Antona Tkáča, ktorý v dráhovej cyklistike získal zlato na olympiáde v Montreale v roku 1976 a tituly majstra sveta v rokoch 1974, 1976 a 1978," povedal pre TASR Lohyňa.
Lohyňa sa narodil 13. apríla 1963 v Zlatých Moravciach. Vyrastal v Handlovej a v roku 1973 sa s rodinou presťahovali do Prievidze. Práve tu začínal so zápasením, ktoré si zamiloval. Úspechy československých športovcov ho motivovali a jeho snom bolo stať sa raz reprezentantom. Prvé súťaže absolvoval v desiatich rokoch. Postupne začal naberať skúsenosti na domácej, ale aj medzinárodnej scéne.
S profesionálnym zápasením začínal v Prievidzi, neskôr pôsobil v rámci vojenskej služby v Rudej hvězde Praha, Dunajplavbe Bratislava a v nemeckom Goldbachu. V roku 1983 obsadil na ME v Budapešti 4. miesto, na MS juniorov v Los Angeles 2. miesto, na MS mužov v Kyjeve 4. miesto, čo bolo predzvesťou jeho následných ďalších úspechov.
Počas svojej kariéry sa zúčastnil na troch olympijských hrách, kde sa predstavil vo voľnom štýle v kategórii do 82 kg. Pri svojom prvom štarte pod piatimi kruhmi v Soule 1988 získal bronzovú medailu, na nasledujúcich dvoch OH obsadil piate, respektíve štvrté miesto. Vlastní kompletnú medailovú zbierku zo svetových šampionátov - bronz z Budapešti (1986), zlato z Tokia (1990) a striebro z Varny (1991). Na majstrovstvách Európy vybojoval päť medailí a profesionálnu kariéru ukončil pred domácim publikom na ME v Bratislave 1998 so ziskom bronzu.
Lohyňa obdržal hlavnú cenu Klubu fair play Československého olympijského výboru (ČSOV, 1991), či ocenenie Bronzové kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV, 2003). V roku 2013 mu vtedajší prezident Ivan Gašparovič pri príležitosti jeho životného jubilea odovzdal Medailu prezidenta Slovenskej republiky. Je člen Slovenskej asociácie olympionikov.
"V roku 2017 sme so synom Davidom založili akadémiu LWA, kde sa venujeme zápaseniu a všeobecnej pohybovej príprave detí, mládeže a aj dospelých," dodal pre TASR na margo svojich aktuálnych aktivít Lohyňa.
www.ZIVOTPO.sk
